Obec Kurima

Samospráva

• Aktuálne informácie a oznamy
• Kontaktné informácie
• Zaujímavé odkazy
• Archív informácii
  • Rok 2023
  • Rok 2022
  • Rok 2021
  • Rok 2020
  • Rok 2019
  • Rok 2018
  • Rok 2017
  • Rok 2016
  • Rok 2015
  • Rok 2014
  • Rok 2013
  • Rok 2012
  • Rok 2011
• Vývoz odpadu
• Elektronická úradná tabuľa
  • Pravomoci, kompetencie organizačna štruktura obce
  • Získavanie informácií
• Zrealizované projekty

Povinné zverejňovanie

• Zmluvy
  • Rok 2024
  • Rok 2023
  • Rok 2022
  • Rok 2021
  • Rok 2020
  • Rok 2019
  • Rok 2018
  • Rok 2017
  • Rok 2016
  • Rok 2015
  • Rok 2014
  • Rok 2013
  • Rok 2012
  • Rok 2011
• Faktúry
  • Rok 2024
  • Rok 2023
  • Rok 2022
  • Rok 2021
  • Rok 2020
  • Rok 2019
  • Rok 2018
  • Rok 2017
  • Rok 2016
  • Rok 2015
  • Rok 2014
  • Rok 2013
  • Rok 2012
  • Rok 2011
• Objednávky
• Profil verejného obstaravateľa
• Zoznam verejných obstarávaní
  • Nadlimitné zákazky
  • Podlimitné zákazky
  • Zákazky s nízkou hodnotou

Občan

• Formuláre a tlačivá
• Matričný úrad
  • Matrika
  • Evidencia obyvateľstva
• Stavebný úrad
• Sociálna oblasť
  • Sociálna práca v obci Kurima
  • Opatrovateľská služba
• Životné prostredie
• Knižnica
• Športové dianie
• Ochrana osobných údajov

Obecné zastupiteľstvo

• Zoznam poslancov
• Pracovné komisie
• Hlavný kontrólor
• Zasadnutia OZ

 

Štatistika prístupov

 

Počasie

Životopis

* 25.03.1918 – Petrovany
† 18.02.2002 – Haniska, pochovaný - Petrovany
Ordinovaný: 11.06.1944 (Chr. Sv. Mikuláša – o. bisk. Čársky)

Štúdiá:
Gymnázium Prešov, Spišská Nová Ves, Teológia Bratislava
1944 – kaplán Veľký Šariš
1945 – Jankovce
1946 – Prešov - Solivar
1946 – farár Hrubov
1951 - 1954 – vojenský pracovný tabor
1954 – administrator Plavnica
1956 – 1963 farár Kurima
1962/1963 – vo väzení Košice
1963 -1990 – farár Kurima
1990 – Turany nad Ondavou
1996 – na dôchodku Haniska 

Z konkurzu na nový školský rok, ktorý sa uskutočnil 6. júna 1939, prijal biskup Jozef Čársky do seminára pre diecézu nových uchádzačov. Stali sa nimi Karol Džupina, František Doľák, Jozef Pastir, František Márton a František Fabián.
Aj v novom školskom roku 1939/40 nastúpili košickí bohoslovci do Bratislavy. Nástup prvoročiakov bol 27. a ostatných 28. septembra. Do prvého nastúpili Andrej Dranga, Vojtech Jenčík, Vojtech Juhász a Andrej Lipka.
Jozef Pastir je v povedomí Kurimčanov zapísaný, ako azda najvýznamnješia osobnosť 20. storočia pôsobiaca v Kurime. Jeho úlohu a poslanie zaiste ešte len zhodnotia povolaní, ale v každom prípade je zrejmé, že v ťažkých časoch komunistického režimu bol morálnou autoritou, o ktorú sa opierali veriaci obyvatelia nielen celej farnosti, ale aj širšieho regiónu. V zložitých okolnostiach tých čias u neho hľadali radu a oporu aj mnohí kňazi.
Počas jeho účinkovania boli rozvinuté mládežnícke aktivity, ktoré významne ovplyvnili život v Kurime a ich účastníci na to nikdy nezabudli. Obľúbené boli turistické vychádzky do okolitých lesov, mládežnícke sv. Omše (zvlášť zarezonovala najmä tá big-bítová), tajné fokulárske stretká na fare, na chatách a po domoch, alebo aj jeho odvahou inšpirované nebojácne gaboltovské procesie pred psovodmi komunistickej polície.
Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením bol rozšírený chór a sakristia, vybudovaná nová farská budova, zreštaurovaný kostol a kaplnka na cintoríne. Jeho požehnaným dielom je aj množstvo duchovných povolaní do kňazského alebo zasväteného života.
Po 34 rokoch pôsobenia v Kurime účinkoval ešte krátko v Turanoch nad Ondavou a potom ako duchovný na odpočinku v Haniske pri Košiciach až do svojej smrti v roku 2002.
Jednoduchú a priamočiaru veľkosť jeho života, nádherne vystihuje epitaf na pomníku jeho hrobu, ktorého autorom je on sám – JE DOBRÉ POSLÚCHAŤ PÁNA.

Dňa 18. februára 2002 v 84. roku života a 58. roku kňazstva zomrel vdp. Jozef Pastir, duchovný n. o. v Haniske pri Košiciach. Pohrebné obrady v Petrovanoch vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup metropolita, dňa 21. februára 2002.
Nech odpočíva v pokoji!

Hrob p. farára Jozefa Pastira v Petrovanoch pri Prešove: 


    

Prečítajte si viac o osobnosti Vdp. Jozefa Pastira ...kliknutím prejdete na článok
 

Adam Repka

Životopis kurimského organistu

Pán Adam Repka sa narodil dňa 9. 6. 1924 v Kurime ako siedmy z ôsmich detí. Celý svoj život prežil v rodnej obci. Roky mladosti strávil v každodennej práci na poliach, ako to bolo v tých časoch obvyklé v našom kraji a aj neskôr prevažnú časť života pracoval  v poľnohospodárstve, aby tak uživil svoju mnohopočetnú rodinu.
Spolu s už nebohou manželkou Máriou, rodenou Zelinkovou, vychovali 7 detí, z ktorých 1 syn (Imrich-Melichar) je kňazom – misionárom v Rusku, ďalší dvaja synovia (Valentín a Róbert), podľa toho, ako im pracovné možností dovoľujú, vypomáhajú otcovi ako organisti a ostatné deti sa tiež živo zapájajú do výchovy mládeže a do duchovných a kultúrnych aktivít v obci.
V roku 1950 bol Adam Repka vtedajším komunistickým režimom vo vykonštruovanom procese odsúdený na 5 rokov väzenia, pokutu 20.000,- Kčs, stratu občianských práv a zabavenie majetku. Z dnešného pohľadu banálny politický priestupok (prevzatie antikomunistických letákov), vtedajší komunistický bezohľadne trestal a tvrdosť rozsudku súvisela aj s perzekúciou celej rodiny kvôli tomu, že ďalší z jeho bratov, páter Romuald Repka, OFM, bol rehoľným kňazom, ktorý bol v tom čase tiež internovaný.
Po uväznení v zbernom tábore v Leopoldove bol Adam Repka odsunutý do uránových baní Loket pri Jáchymove, kde ako vŕtač prežil celkovo tri roky. Z vďačnosti, že sa zdravý vrátil z väzenia už v roku 1953, prijal Adam Repka osobný záväzok, že pokiaľ mu budú fyzické a duševné sily stačiť, chce slúžiť Pánu Bohu a veriacim ako organista v kurimskej farnosti. Najpútavejšie o tomto svojom povolaní hovorí on sám:

„V lete v roku 1953 sme rezali drevo na školskom dvore u vtedajšieho pána riaditeľa Jarčušku. Z jednej triedy som začul peknú melodickú hru p. učiteľky Jarčuškovej na klavíri a pocítil som veľké odhodlanie naučiť sa hudobnému kumštu a využiť ho pre hru na kostolnom organe, pretože režim už zakázal učiteľom účinkovať v kostole. Vošiel som do triedy a na klavíri som postupne po jednotlivých klávesách vyťukal moju obľúbenú mariánsku pieseň „Slávne meno Márie...“. Pán Jarčuška dobre poznal môj vzťah k spevu a usúdil, že prirodzený základ vo mne je, ale varoval ma, že ako pracujúci človek a živiteľ rodiny, naviac ešte v časoch gazdovania, to budem mať veľmi náročné, ak to s kantorovaním myslím naozaj vážne.

Napriek tomu mi manželia Jarčuškovci venovali pozornosť a dali mi solídne hudobné základy, takže vďaka osobnej zanietenosti a najmä vďaka Božiemu riadeniu som pomerne rýchlo napredoval (neraz sa veru stalo, že mi počas cvičenia pri sviečke padla hlava od únavy na klávesnicu...). Prvýkrát som účinkoval ako riadny organista v Kurime na májovú pobožnosť v roku 1954, teda pre mňa je povolanie organistu od prvopočiatkov spojené s mariánskou piesňou a pobožnosťou“.

Pán Adam Repka pôsobil ako organista a kantor vo farnosti počas účinkovania štyroch kňazov:
- pán dekan Štefan Urban (1954 - 1956)
- pán farár Jozef Pastir (1956 – 1990)
- pán farár Valentín Olšavský (1991 – 2005)
- pán farár Daniel Mišenko (2005 - .....)

Za tých vyše 57 rokov uviedol do používania vo farnosti viac ako sto piesní z Jednotného katolíckeho spevníka, ktoré sa tu predtým nespievali a to najmä v spolupráci s pánom farárom Pastirom. Aj dnes oslavuje Pána a rozdáva radosť sviežosťou svojho hlasu a ochotne uvádza do života nové liturgické piesne a nápevy a slúži ako príklad osobnej vytrvalosti a zodpovednosti.
V úlohe kantora zabezpečoval dôstojný priebeh mnohých náboženských slávností, akými boli primičné sväté omše našich kňazov, vianočné, veľkonočné a odpustové obrady, slávnosti Prvého sv. prijímania, či birmovky.  Zvlášť treba spomenúť pohrebné obrady, veď odprevadil na večnosť vyše tisíc zosnulých rodákov z celej farnosti. Všetko toto znamenalo určitú záťaž a obetu, ktorú pán Adam Repka prijal dobrovoľne na celý život a verne vytrval v službe i v osobnom sľube.
Popri tom je pán Adam Repka dlhoročným horliteľom ružencového bratstva (39 rokov) a zároveň pôsobí už od r. 1968 (teda 43 rokov!!!) ako jednateľ Spolku Sv. Vojtecha pre našu obec a aj takýmto spôsobom sa snaží o udržanie a pozdvihnutie kresťanského ducha a živého národného povedomia našich obyvateľov.

Za jeho celoživotný prínos k rozvoju obce bolo pánovi Adamovi Repkovi v roku 2005 udelené najvyššie ocenenie obce Kurima – Zlatý svätoondrejský kríž. V súčasnosti naďalej pôsobí ako kantor v Kurime.