Obec
Kurima
Samospráva
- Aktuálne informácie a oznamy
- Kontaktné informácie
- Zaujímavé odkazy
- Archív informácii
- Vývoz odpadu
- Elektronická úradná tabuľa
- Zrealizované a pripravované projekty
Povinné zverejňovanie
Občan
- Formuláre a tlačivá
- Matričný úrad
- Stavebný úrad
- Sociálna oblasť
- Životné prostredie
- Knižnica
- Športové dianie
- Ochrana osobných údajov
Štatistika prístupov
Počasie
História obce - Osídľovanie Kurimy
O vývoji osídlenia a o obyvateľoch terajšieho katastra obce
Kurima v dobách pred prvou písomnou správou z roku 1270 informuje archeologické
bádanie. Doba, ktorá uplynula od prvej historickej správy o Kurime dodnes, je
len zlomok času, v priebehu ktorého sa ľudská spoločnosť od svojich počiatkov
rozvíjala a zdokonaľovala.
Už v úvodnej časti tejto state o archeologických pamiatkach Kurimy žiada sa spomenúť že takmer všetko čo o predhistorickom osídlení Kurimy vieme sa zaslúžil jediný bádateľ- Vojtech Budinský-Krička- jeden z tvorcov a priekopníkov moderného archeologického bádania na Slovensku.
Rodák z Ružomberka (nar1903), ako mladý univerzitný profesor Komenského univerzity, riaditeľ Štátneho archeologického ústavu a kustód archeológie v Slovenskom národnom múzeu v Martine, na základe listu Bartolomeja Krpelca, školského inšpektora v Bardejove, roku 1940 prišiel do Kurimy a do susedných Kožian preskúmať skupiny mohýl, o ktorých spolu pisateľom listusa domnieval, že v nich pochovávali svojich mŕtvych starí Slovania.
Vojtech Budínsky-Krička na rozhraní kurimského a kožianského chotára v miestach blatného vrchu objavil na okraji lesa, na pasienkoch i na roliach najmenej 18 mohylových násypov. Ešte v tom istom roku päť z nich podrobne preskúmal a zistil, že mohyly nenavŕšili Slovania, ale že ide omohyly staršie o tri tisícročia, ktoré pochádzajú z konca neskorej doby kamennej.Išlo o epochálny objav najstarších pohrebov pod mohylami na Slovensku a o dovtedy neznámu pravekú kultúru, ktorú do európjskej literatúry pod názvom Kultúra východoslovenských mohýl uviedol sám V.Budínsky Krička. Vynikájuce objavy v Kurime a v Kožanoch hlboko poznamenali jeho ďalší život ako vedca i ako človeka. Vdome bratov Škvarekovcov na samote Klekoč v kurimskom katastri, kde počas vykopávok mohýl do roku 1949 býval akde sa neskôr ako pravidelný hosť vracal, našiel - možno povedať svoj druhý domov.
Dôverne sa zblížíl s obyvateľmi Kožian i Kurimy, získal si ich priazeň i autoritu a účastníci jeho vykopávok dodnes naňho s uznaním spomínajú. Prof. Dr.Vojtech Budinský – Krička, DrSc, významný slovenský archeológ, objavil na rozhraní kurimského a kožianského chotára v miestach Blatného vrchu najmenej 18 mohylových násypov.
Ešte v tom istom roku päť z nich podrobne preskúmal a zistil, že mohyly nenavŕšili Slovania, ale že ide o mohyly staršie o tri tisícročia, ktoré pochádzajú z neskorej doby kamennej. Išlo o epochálny objav najstarších pohrebov pod mohylami na Slovensku. Veľkou podstatnou zmenou vo vývoji ľudstva bolo objavenie pestovania kultúrnych rastlín, najmä obilia a strukovín, ako i krotenia a chovu zvierat, na počiatku mladšej doby kamennej (neolitu).
Z tohto obdobia sa našli nástroje a iné predmety z rôznych materiálov, ktoré umožňujú rekonštrukciu technológie výroby nástrojov a ich používanie pri práci. Kurima a jej okolie bola údolím Tople spojená s Východoslovenskou nížinou, na ktorej prví roľníci zakladali polia a osady už asi v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Po tejto azda len epizodickej prítomnosti prvých roľníkov a chovateľov v blízkom susedstve Kurimy v nasledujúcom období archeologické pramene nedokladujú počas ďalších rokov žiadnu ľudskú aktivitu.
Z doby železnej, trvajúcej od 8. storočia pred Kr. po
dobu okolo zlomu letopočtu, nie je zatiaľ osídlenie známe, no pochádza odtiaľ
unikátna zlatá minca, ktorú našiel Andrej Pivovarník v r. 1958 na návrší zvanom Stražná. Ide
o zlatý statér typu Niké. Je to dosť verná napodobenina statára Alexandra
Veľkého.
Na prednej strane je hlava bohyne Palas Atény, na zadnej strane mince je okrídlená postava bohyne Niké s vavrínovým vencom v pravici. Je to jediná minca tohto typu na Slovensku.
Kurima s blízkym okolím sa nachádza v oblasti Ondavskej vrchoviny v údolí Tople. Geomorfologicky jej dnešnú polohu charakterizuje pomerne úzka rovina pozdlž rieky so záplavovou nivou a s nízkou terasou v nadmorskej výške 204-210 m nad morom, ktorá zhruba na línii dnešnej cesty Dubinné - Kurima - Kučín východným smerom náhle prechádza do zvlnenej pahorkatiny v nadmorskej výške okolo 260-440 m. Väčšie vodné toky sú len vo východnej, prevažne lesnatej časti chotára, ktoré sa vlievajú do potoka' pritekajúceho z Kožian.
O pravekom osídlení tejto časti Slovenska vie sa pomerne málo a pri hľadaní odpovede na otázku, prečo na stredných a horných tokoch Tople, Ondavy a Laborca, ktoré tečú paralelne v podobných geomorfologických podmienkach, je podstatne menej archeologických nálezísk ako na iných územiach Slovenska, napríklad na Východoslovenskej nížine, ktorá siaha až po Vranov alebo i v okolí Prešova. Pre trvalé zakladanie sídlisk sú dôležité nad morské výšky územia, druhy pôd a ich typy, zrážky a teplota v priebehu roka, ktoré bezprostredne podmieňujú pestovanie kultúrnych rastlín a umožňujú chov zvierat, čo však v plnom rozsahu platí len pre dobu po zavedení roľníctva a chovateľstva počas mladšej doby kamennej v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Kurimský chotár sa rozprestiera na hnedých lesných pôdach na zvetralinách flyšového podložia, ktoré patria k málo úrodným. Nevhodné pôdne podmienky čiastočne vyrovnávajú pomerne priaznivé teploty a zrážky počas vegetačného obdobia, ktoré často majú podobné hodnoty ako v Košiciach alebo na juhozápadnom Slovensku okolo Nitry či Piešťan. Zdá sa, že práve väčšia nadmorská výška a nevhodné, málo úrodne pôdy, obmedzovali v dávnej minulosti trvalé osídľovanie opierajúce sa o roľníctvo.
Kurima a jej okolie bola údolím Tople spojená s Východoslovenskou nížinou, na ktorej prví roľníci zakladali polia a osady už asi v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Na Východoslovenskú nížinu roľníctvo a chovateľstvo sa rozšírilo pozdlž Tisy z oblastí centrálneho Balkánu a juhovýchodnej Európy. Pri jednoduchých spôsoboch zakladania polí klčovaním a vypaľovaním lesov pestovanie obilia bolo iste náročným procesom a darilo sa len pri optimálnych pôdnych a klimatických podmienkach. Iste aj preto osady prvých roľníkov na východnom Slovensku počas kultúry s východnou lineárnou keramikou prvých 200 až 400 rokov sa zakladali len na Zemplíne a v Košickej kotline, a len neskôr okolo Prešova. Pozdlž Ondavy a Tople pravdepodobne až koncom tohto obdobia sa roľníctvo a chovateľstvo rozšírilo na územie okolo Sečoviec a Vranova nad Topľou s najsevernejším náleziskom v obci Soľ. Úzka dolina Tople severne od Hanušoviec nad Topľou ostala v priebehu staršieho neolitu asi neosídlená.
Až roku 1993 účastníci spomenutej poľsko-slovenskej expedície mali úspech a v Kochanovciach objavili osadu z obdobia bukovohorskej kultúry zo stredného neolitu. V priestore medzi obcami Harhaj, Kochanovce na juhu a medzi Kurimou a Dubiným na severe, prevažne po pravej strane Tople, sa rozprestiera nízkopoložená pomerne rovinatá kotlina, zvaná kurimská brázda, členená pravobrežnými prítokmi potokov, ktorá v porovnaní s inými úsekmi doliny Tople asi bola vhodnejšia na pestovanie obilia. Osada v Kochanovciach sotva bola jediná v tejto oblasti, preto možno očakávať podobné náleziská aj inde na okolí, azda aj v Kurime. V každom prípade znalosť pestovania obilia a chovu zvierat podľa najnovších datovacích metód v dobe okolo 5 000 rokov pred Kr. sa rozšírila aj do okolia Kurimy a je asi len otázkou času, kým sa objavia ďalšie podobné osady. Bola to doba maximálneho rozkvetu neolitických kultúr a pravdepodobne i doba optimálnych klimatických pomerov, keď aj na menej hodnotných pôdach sa dalo pestovať obilie.
Ako už bolo spomenuté, bol to V. Budinský-Krička, ktorý r. 1940 preskúmal vo východnej časti kurimského chotára v priestore Blatného vrchu nad Kožanami mohylové hroby kultúry východoslovenských mohýl z neskorej doby kamennej (eolitu). Mohyly sa zachovali ako pravidelné kopcovité násypy priemere 10-15 m a vysoké 0,5-1,5 m, no mohyla 6. z Kurimy, zistená v lese, bola vysoká až 1,84 m. Ich pôvodný priemer bol menší a výška zasa väčšia. Mohylový násyp sa navršoval spravidla na úrovni terénu, len výnimočne na iných náleziskách sa približne v strede mohyly našla plytká hrobová jama. Novšie výskumy doložili, že mohylu ohraničovala kruhová palisáda s kolmi v jednotlivých kolových jamách alebo v palisádovom žľabe.
Samotné teleso mohyly sa potom nasypávalo popri palisáde a v spodnej časti malo pôvodne valcovitý tvar. Mŕtvi sa ukladali do hrobu, nad ktorým sa navršovala mohyla viacerými spôsobmi. V jednej z kurimských mohýl na rozhraní násypu a ílovitého podložia sa našli na troch miestach zvyšky zuhoľnateného dreva a na jednom z miest bola aj do červena prepálená hlina so zvyškami uhlíkov. Na žiarovisku sa našli zvyšky prepálených ľudských kostí, aké boli aj pri jednej skupine uhlíkov. Pravdepodobne išlo o žiarovisko, na ktorom sa zomrelí spopolňovali a zvyšky hranice, uhlíky i fragmenty prepálených ľudských kostí, boli asi rozmiestnené na viacerých miestach. V ďalšej mohyle vysokej 1,75 m sa našla na dne vrstva prepálenej hliny a drevených uhlíkov na veľkej ploche, ale nenašli sa žiadne prepálené kosti.
Opísané mohyly a z nich pochádzajúce nálezy sú jediným zdrojom informácií o živote a činnosti v nich pochovaných ľudí, ktorým ich pozostalí prejavovali mimoriadnu úctu. Nepoznáme osady budovateľov mohýl a nemáme doklady o ich hlavnej výrobnej činnosti, ktorá bola hlavným zdrojom ich obživy. Môžme sa len domnievať, že išlo o roľnícko-pastierske kmene. Roľníctvo v našich prírodných podmienkach muselo intenzívnemu pastierstvu predchádzať. Najprv sa totiž musela vel'ká časť krajiny odlesniť, obrábať a postupne vytvoriť podmienky na pasenie dobytka, oviec a kôz, ako i na získanie sena na kŕmenie cez zimu. Išlo o pomerne dlhodobý proces. Roľníctvo i chov zvierat sa pravdepodobne rozvíjal vo vyváženom
pomere. Podľa 'drevených uhlíkov na žiarovisku v mohylách, v' ich okolí prevládal dubový a bukový les, doplnený hrabmi; chýbajú uhlíky z ihličnatých stromov.
*Informácie boli prebraté z publikácie Na rodnom grunte, Autor: doc. PhDr. Jozef Hvišč, CSc. a kol., 1. vydanie, vydal: TeLeM, TLM s.r.o., Liptovský Mikuláš pre Obecný úrad, Kurima, rok vydania: 1995,
Už v úvodnej časti tejto state o archeologických pamiatkach Kurimy žiada sa spomenúť že takmer všetko čo o predhistorickom osídlení Kurimy vieme sa zaslúžil jediný bádateľ- Vojtech Budinský-Krička- jeden z tvorcov a priekopníkov moderného archeologického bádania na Slovensku.
Rodák z Ružomberka (nar1903), ako mladý univerzitný profesor Komenského univerzity, riaditeľ Štátneho archeologického ústavu a kustód archeológie v Slovenskom národnom múzeu v Martine, na základe listu Bartolomeja Krpelca, školského inšpektora v Bardejove, roku 1940 prišiel do Kurimy a do susedných Kožian preskúmať skupiny mohýl, o ktorých spolu pisateľom listusa domnieval, že v nich pochovávali svojich mŕtvych starí Slovania.
Vojtech Budínsky-Krička na rozhraní kurimského a kožianského chotára v miestach blatného vrchu objavil na okraji lesa, na pasienkoch i na roliach najmenej 18 mohylových násypov. Ešte v tom istom roku päť z nich podrobne preskúmal a zistil, že mohyly nenavŕšili Slovania, ale že ide omohyly staršie o tri tisícročia, ktoré pochádzajú z konca neskorej doby kamennej.Išlo o epochálny objav najstarších pohrebov pod mohylami na Slovensku a o dovtedy neznámu pravekú kultúru, ktorú do európjskej literatúry pod názvom Kultúra východoslovenských mohýl uviedol sám V.Budínsky Krička. Vynikájuce objavy v Kurime a v Kožanoch hlboko poznamenali jeho ďalší život ako vedca i ako človeka. Vdome bratov Škvarekovcov na samote Klekoč v kurimskom katastri, kde počas vykopávok mohýl do roku 1949 býval akde sa neskôr ako pravidelný hosť vracal, našiel - možno povedať svoj druhý domov.
Dôverne sa zblížíl s obyvateľmi Kožian i Kurimy, získal si ich priazeň i autoritu a účastníci jeho vykopávok dodnes naňho s uznaním spomínajú. Prof. Dr.Vojtech Budinský – Krička, DrSc, významný slovenský archeológ, objavil na rozhraní kurimského a kožianského chotára v miestach Blatného vrchu najmenej 18 mohylových násypov.
Ešte v tom istom roku päť z nich podrobne preskúmal a zistil, že mohyly nenavŕšili Slovania, ale že ide o mohyly staršie o tri tisícročia, ktoré pochádzajú z neskorej doby kamennej. Išlo o epochálny objav najstarších pohrebov pod mohylami na Slovensku. Veľkou podstatnou zmenou vo vývoji ľudstva bolo objavenie pestovania kultúrnych rastlín, najmä obilia a strukovín, ako i krotenia a chovu zvierat, na počiatku mladšej doby kamennej (neolitu).
Z tohto obdobia sa našli nástroje a iné predmety z rôznych materiálov, ktoré umožňujú rekonštrukciu technológie výroby nástrojov a ich používanie pri práci. Kurima a jej okolie bola údolím Tople spojená s Východoslovenskou nížinou, na ktorej prví roľníci zakladali polia a osady už asi v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Po tejto azda len epizodickej prítomnosti prvých roľníkov a chovateľov v blízkom susedstve Kurimy v nasledujúcom období archeologické pramene nedokladujú počas ďalších rokov žiadnu ľudskú aktivitu.
Z doby železnej, trvajúcej od 8. storočia pred Kr. po
dobu okolo zlomu letopočtu, nie je zatiaľ osídlenie známe, no pochádza odtiaľ
unikátna zlatá minca, ktorú našiel Andrej Pivovarník v r. 1958 na návrší zvanom Stražná. Ide
o zlatý statér typu Niké. Je to dosť verná napodobenina statára Alexandra
Veľkého. Na prednej strane je hlava bohyne Palas Atény, na zadnej strane mince je okrídlená postava bohyne Niké s vavrínovým vencom v pravici. Je to jediná minca tohto typu na Slovensku.
Kurima s blízkym okolím sa nachádza v oblasti Ondavskej vrchoviny v údolí Tople. Geomorfologicky jej dnešnú polohu charakterizuje pomerne úzka rovina pozdlž rieky so záplavovou nivou a s nízkou terasou v nadmorskej výške 204-210 m nad morom, ktorá zhruba na línii dnešnej cesty Dubinné - Kurima - Kučín východným smerom náhle prechádza do zvlnenej pahorkatiny v nadmorskej výške okolo 260-440 m. Väčšie vodné toky sú len vo východnej, prevažne lesnatej časti chotára, ktoré sa vlievajú do potoka' pritekajúceho z Kožian.
O pravekom osídlení tejto časti Slovenska vie sa pomerne málo a pri hľadaní odpovede na otázku, prečo na stredných a horných tokoch Tople, Ondavy a Laborca, ktoré tečú paralelne v podobných geomorfologických podmienkach, je podstatne menej archeologických nálezísk ako na iných územiach Slovenska, napríklad na Východoslovenskej nížine, ktorá siaha až po Vranov alebo i v okolí Prešova. Pre trvalé zakladanie sídlisk sú dôležité nad morské výšky územia, druhy pôd a ich typy, zrážky a teplota v priebehu roka, ktoré bezprostredne podmieňujú pestovanie kultúrnych rastlín a umožňujú chov zvierat, čo však v plnom rozsahu platí len pre dobu po zavedení roľníctva a chovateľstva počas mladšej doby kamennej v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Kurimský chotár sa rozprestiera na hnedých lesných pôdach na zvetralinách flyšového podložia, ktoré patria k málo úrodným. Nevhodné pôdne podmienky čiastočne vyrovnávajú pomerne priaznivé teploty a zrážky počas vegetačného obdobia, ktoré často majú podobné hodnoty ako v Košiciach alebo na juhozápadnom Slovensku okolo Nitry či Piešťan. Zdá sa, že práve väčšia nadmorská výška a nevhodné, málo úrodne pôdy, obmedzovali v dávnej minulosti trvalé osídľovanie opierajúce sa o roľníctvo.
Kurima a jej okolie bola údolím Tople spojená s Východoslovenskou nížinou, na ktorej prví roľníci zakladali polia a osady už asi v priebehu 6. tisícročia pred Kr. Na Východoslovenskú nížinu roľníctvo a chovateľstvo sa rozšírilo pozdlž Tisy z oblastí centrálneho Balkánu a juhovýchodnej Európy. Pri jednoduchých spôsoboch zakladania polí klčovaním a vypaľovaním lesov pestovanie obilia bolo iste náročným procesom a darilo sa len pri optimálnych pôdnych a klimatických podmienkach. Iste aj preto osady prvých roľníkov na východnom Slovensku počas kultúry s východnou lineárnou keramikou prvých 200 až 400 rokov sa zakladali len na Zemplíne a v Košickej kotline, a len neskôr okolo Prešova. Pozdlž Ondavy a Tople pravdepodobne až koncom tohto obdobia sa roľníctvo a chovateľstvo rozšírilo na územie okolo Sečoviec a Vranova nad Topľou s najsevernejším náleziskom v obci Soľ. Úzka dolina Tople severne od Hanušoviec nad Topľou ostala v priebehu staršieho neolitu asi neosídlená.
Až roku 1993 účastníci spomenutej poľsko-slovenskej expedície mali úspech a v Kochanovciach objavili osadu z obdobia bukovohorskej kultúry zo stredného neolitu. V priestore medzi obcami Harhaj, Kochanovce na juhu a medzi Kurimou a Dubiným na severe, prevažne po pravej strane Tople, sa rozprestiera nízkopoložená pomerne rovinatá kotlina, zvaná kurimská brázda, členená pravobrežnými prítokmi potokov, ktorá v porovnaní s inými úsekmi doliny Tople asi bola vhodnejšia na pestovanie obilia. Osada v Kochanovciach sotva bola jediná v tejto oblasti, preto možno očakávať podobné náleziská aj inde na okolí, azda aj v Kurime. V každom prípade znalosť pestovania obilia a chovu zvierat podľa najnovších datovacích metód v dobe okolo 5 000 rokov pred Kr. sa rozšírila aj do okolia Kurimy a je asi len otázkou času, kým sa objavia ďalšie podobné osady. Bola to doba maximálneho rozkvetu neolitických kultúr a pravdepodobne i doba optimálnych klimatických pomerov, keď aj na menej hodnotných pôdach sa dalo pestovať obilie.
Ako už bolo spomenuté, bol to V. Budinský-Krička, ktorý r. 1940 preskúmal vo východnej časti kurimského chotára v priestore Blatného vrchu nad Kožanami mohylové hroby kultúry východoslovenských mohýl z neskorej doby kamennej (eolitu). Mohyly sa zachovali ako pravidelné kopcovité násypy priemere 10-15 m a vysoké 0,5-1,5 m, no mohyla 6. z Kurimy, zistená v lese, bola vysoká až 1,84 m. Ich pôvodný priemer bol menší a výška zasa väčšia. Mohylový násyp sa navršoval spravidla na úrovni terénu, len výnimočne na iných náleziskách sa približne v strede mohyly našla plytká hrobová jama. Novšie výskumy doložili, že mohylu ohraničovala kruhová palisáda s kolmi v jednotlivých kolových jamách alebo v palisádovom žľabe.
Samotné teleso mohyly sa potom nasypávalo popri palisáde a v spodnej časti malo pôvodne valcovitý tvar. Mŕtvi sa ukladali do hrobu, nad ktorým sa navršovala mohyla viacerými spôsobmi. V jednej z kurimských mohýl na rozhraní násypu a ílovitého podložia sa našli na troch miestach zvyšky zuhoľnateného dreva a na jednom z miest bola aj do červena prepálená hlina so zvyškami uhlíkov. Na žiarovisku sa našli zvyšky prepálených ľudských kostí, aké boli aj pri jednej skupine uhlíkov. Pravdepodobne išlo o žiarovisko, na ktorom sa zomrelí spopolňovali a zvyšky hranice, uhlíky i fragmenty prepálených ľudských kostí, boli asi rozmiestnené na viacerých miestach. V ďalšej mohyle vysokej 1,75 m sa našla na dne vrstva prepálenej hliny a drevených uhlíkov na veľkej ploche, ale nenašli sa žiadne prepálené kosti.
Opísané mohyly a z nich pochádzajúce nálezy sú jediným zdrojom informácií o živote a činnosti v nich pochovaných ľudí, ktorým ich pozostalí prejavovali mimoriadnu úctu. Nepoznáme osady budovateľov mohýl a nemáme doklady o ich hlavnej výrobnej činnosti, ktorá bola hlavným zdrojom ich obživy. Môžme sa len domnievať, že išlo o roľnícko-pastierske kmene. Roľníctvo v našich prírodných podmienkach muselo intenzívnemu pastierstvu predchádzať. Najprv sa totiž musela vel'ká časť krajiny odlesniť, obrábať a postupne vytvoriť podmienky na pasenie dobytka, oviec a kôz, ako i na získanie sena na kŕmenie cez zimu. Išlo o pomerne dlhodobý proces. Roľníctvo i chov zvierat sa pravdepodobne rozvíjal vo vyváženom
pomere. Podľa 'drevených uhlíkov na žiarovisku v mohylách, v' ich okolí prevládal dubový a bukový les, doplnený hrabmi; chýbajú uhlíky z ihličnatých stromov.
*Informácie boli prebraté z publikácie Na rodnom grunte, Autor: doc. PhDr. Jozef Hvišč, CSc. a kol., 1. vydanie, vydal: TeLeM, TLM s.r.o., Liptovský Mikuláš pre Obecný úrad, Kurima, rok vydania: 1995,
Hlásenie obecného rozhlasu
Link na registračný formulár zasielanie sms tu...
Hlásenie obecného rozhlasu si môžete vypočuť po kliknuti na ikonu
Pridali sme nové videa
z pamiatok Kurimy
a
z Dni Kurimy.
Môžete si ich pozrieť vo videozóne, alebo kliknutím na tento odkaz
Kontakt
Obec Kurima
ul. Klepár 1
086 12 Kurima
mail: kurima@kurima.eu
mail: ou@kurima.eu
internet: www.kurima.eu
IČO: 00322245
DIČ: 2020623209
Bankové spojenie:
SK11 5600 0000 0036 2111 3001
ul. Klepár 1
086 12 Kurima
mail: kurima@kurima.eu
mail: ou@kurima.eu
internet: www.kurima.eu
IČO: 00322245
DIČ: 2020623209
Bankové spojenie:
SK11 5600 0000 0036 2111 3001
Družobné podujatia
Základné informácie
Okres: Bardejov
Mikroregión: Stredná Topľa
Prvá písomná zmienka: 1270
Nadmorská výška: 207 n.m.
Počet obyvateľov: 1114
Výmera katastra: 1589 ha
Mikroregión: Stredná Topľa
Prvá písomná zmienka: 1270
Nadmorská výška: 207 n.m.
Počet obyvateľov: 1114
Výmera katastra: 1589 ha
