V Kurime je evidovaných päť kultúrnych pamiatok a jednou z nich je Szirmayovský kaštieľ (obr. 01, 02). Jeho súčasný stav vyžaduje viacero stavebných zásahov, aby sa odstránili príčiny jeho zavlhnutia a objekt sa stabilizoval a pripravil na ďalšie využívanie. Za uplynulých 60 rokov ide už o tretiu rekonštrukciu kaštieľa, pričom tej poslednej v 80. rokoch predchádzal stavebno-historický prieskum v roku 1981. Kaštieľ preto nie je odborníkom úplne neznámy, no je faktom, že podrobnosti o jeho vzniku, stavebnom rozvoji, prípadných dokladoch osídlenia tohto priestoru pred jeho výstavbou nepoznáme. Z toho dôvodu sa od júna uskutočňuje archeologický výskum v réžii spoločnosti ArcheoConsult (J. Koštial, M. Sabol, R. Oľhava) v spolupráci s kurimským rodákom M. Čurným.

Obrazok 01

Obrazok 02

Prvá etapa archeologického výskumu bola sondážna a realizovali sa štyri sondy. Sonda 1 bola situovaná do priestoru styku schodiskového rizalitu a JZ obvodovej steny kaštieľa s cieľom objasniť, či boli vystavané naraz, a okrem toho zistiť aj prípadné historické nivelety terénu. Sondou 1 sa podarilo odkryť takmer úplný rozsah samostatného murovaného kvadratického objektu, pôvodne s tehlovou klenbou (obr. 03).

Objekt slúžil ako septiková jama a ústil doň kanál vedený v obvodovej stene rizalitu (obr.04). 

Z jeho zásypu pochádza množstvo predmetov bežnej potreby i odpadkov z doby 60.-70. rokov, kedy sa kaštieľ využíval pre potreby školy.

Sonda 2 bola umiestnená na styku stĺpov balkóna s východnou obvodovou stenou kaštieľa(obr.05). 

Zistilo sa, že jej základ (obr. 06)

začína v hĺbke približne 80 cm od dnešného povrchu a siaha až do úrovne 170 cm (obr. 07).

Dôležitými sú zistenia o vrstvách z novoveku a doslova prekvapujúcim je objav súvrství s neskorostredovekými nálezmi z 15.-16. storočia, ktoré boli objavené približne od hĺbky 150 cm. Samostatný základ v lokálne zhutnenom teréne majú stĺpy kaštieľa a podobne bolo riešené i osadenie kruhovej pätky so štvorcovým soklom v predpolí balkóna.

Sonda 3, ktorá bola situovaná pri severnej stene kaštieľa v priestore nedávno asanovaného rodinného domu, priniesla ďalšie dôležité zistenia. V prvom rade tu boli zistené viaceré základové murivá, z ktorých dve patrili recentnej zástavbe, no tretie z nich je torzom predbežne neznámej podoby ranonovovekej architektúry, predchodcu kaštieľa (obr. 08).

Tento základ orientovaný v smere S-J mal stavebnú jamu vyhĺbenú v približne 1,3 m hrubej navážke spraše a primkýnal sa k severnej obvodovej stene kaštieľa (obr. 09-11).

To ju umožnilo interpretovať ako ďalší relikt objektu, ktorý tu stál pred výstavbou kaštieľa. Na úrovni maximálneho zahĺbenia oboch základov bolo preskúmané ílové súvrstvie s množstvom najmä keramických nálezov z prelomu stredoveku a novoveku.

Poloha sondy 4 bola na voľnom priestranstve dvora kaštieľa. Sondou sa preverila úroveň navážok od dobovej úrovne terénu v dobe po výstavbe kaštieľa.

V druhej etape archeologického výskumu sa práce sústredili na sledovanie zemných výkopov a iných stavebných prác počas realizácie drenáže. K zisteniam došlo prakticky pri všetkých výkopoch, išlo najmä o zistenie dobovej pochôdznej úrovne po obvode kaštieľa, ktorú predstavoval chodník zostavený z na kant alebo na plocho kladených tehál (obr. 12),

nezriedka doplnených plochými pieskovcovými kameňmi (obr. 13).

Na východnej strane kaštieľa sa prišlo na opätovné zamurovanie dverných otvorov vytvorených z okien prízemia. Na severnej strane boli pod úrovňou dnešného terénu a po odstránení sokla objavené zamurované okienka (obr. 14),

ktoré sa viažu k funkcii staršej stavby prestavanej na kaštieľ. Pri SZ nároží sa zistili obvodové múry exteriérovej pivnice so spadnutou klenbou (obr. 15, 16).

Prístupná bola schodiskom (obr. 16) a vstup do nej bol v severnej rohovej miestnosti prvého podlažia kaštieľa (obr. 17).

Kaštieľ Szirmayovcov v Kurime vznikol v období rokov 1800-1830, avšak mal predchodcu. Na základe stavebno-historického výskumu z roku 1981 predpokladali jeho autorky N. Urbanová a G. Czielová, že starší kaštieľ, či kúriu možno sledovať v pôdoryse dnešného kaštieľa - v jeho severnom a časti južného traktu. Archeologický výskum potvrdil, že severná stena kaštieľa pôvodne prislúchala stavbe staršej kúrie z raného novoveku, ktorá bola po roku 1800 adaptovaná do inej podoby a istotne i čiastočne rozobratá. Panský dvor v Kurime sa spomína už v roku 1413.

Od poslednej tretiny 15. do 18. storočia patrila Kurima do makovického panstva. V jeho súpisoch z rokov 1618, 1634 a 1641 sa spomína v Kurime majer a dom správcu. V roku 1684 sa už uvádza kamenná poschodová kúria s 5 izbami na prízemí a 6 izbami na poschodí. V roku 1690 sa uvádza, že kúria mala štvorcový pôdorys a kamenný múr so siedmymi oknami a pristavaným tehlovým arkierom. V roku 1717 bola kúria dvojpodlažná so štvorcovým pôdo rysom, pričom vstup na poschodie z prízemia bol možný iba prostredníctvom vonkajšej drevenej filagórie. Približne sto rokov od poslednej zmienky o kúrii v Kurime došlo k jej prebudovaniu na kaštieľ v klasicistickom slohu.

Prvá etapa archeologického výskumu sa uskutočnila v júni napriek nepriazni počasia a v súčasnosti stále prebieha jeho druhá etapa a priebežne sa ošetrujú a vyhodnocujú archeologické nálezy.

Fotografie: M. Čurný, R. Oľhava, M. Sabol Text: M. Čurný, M. Sabol